Čo znamená kvalitné vzdelávanie tam, kde úspech nemožno merať známkami ani výsledkami testov? V špeciálnych školách môže byť veľkým pokrokom aj to, keď dieťa dokáže vyjadriť svoju potrebu, samostatne sa obliecť alebo zvládnuť každodennú činnosť. Navštívili sme Spojenú školu na Komenského ulici v Pezinku a rozprávali sa s dlhoročnou učiteľkou Romanou Miškovskou a školskou logopedičkou Jarmilou Valentovičovou o tom, čo robí špeciálnu školu kvalitnou, prečo sú individuálne pokroky dôležitejšie než rebríčky a akým výzvam dnes špeciálne školstvo čelí.
Priestor na diskusiu o tom, čo skutočne robí školu kvalitnou a aké výzvy dnes školstvo prežíva, otvára aj projekt EduRadar, ktorý sa usiluje o komplexnejší pohľad na vzdelávanie, podporu kvality škôl a vytváranie podmienok, v ktorých sa nezabúda na individuálne potreby žiakov.
Špeciálna škola: Miesto, kde má každé dieťa svoj vlastný priestor
Spojená škola v Pezinku pod jednou strechou spája materskú školu, základnú školu a praktickú školu, pričom disponuje aj alokovaným pracoviskom v Modre.
Ako vysvetľuje Romana Miškovská, praktická škola funguje ako akási forma strednej školy pre deti s najťažším zdravotným znevýhodnením. Jej hlavným cieľom je výučba domácich prác a sebaobslužných činností, ktoré žiakov čo najviac približujú k bežnému a samostatnému životu.
V súčasnosti v školách narastá počet detí s mentálnym znevýhodnením aj s autizmom. „Sú to obrovské rozdiely. Pri deťoch s autizmom sú špecifiká ešte markantnejšie – často sú neverbálne a vyžadujú si prísne individuálne programy,“ približuje Miškovská.
Aj napriek náročnosti práce pedagogička zdôrazňuje, že v špeciálnom školstve sa definícia úspechu výrazne líši od bežného prúdu.
Pokrok, ktorý rebríčky nezachytia
Kým v bežných školách sa často hovorí o meraní pridanej hodnoty cez akademické výsledky, v špeciálnej škole majú posuny úplne iný rozmer.
„U nás je hodnotenie veľmi špecifické. Pre nás je obrovským úspechom a posunom napríklad to, keď dieťa odplienkujeme,“ objasňuje logopedička Jarmila Valentovičová. „Kritériom kvality a úspechu je, keď dieťa začne komunikovať – nezáleží na tom, či ide o reč, gestá alebo pomôcky. Podstatné je, že si dokáže vyjadriť svoju potrebu, vyzliecť sa, obliecť a získať spôsobilosti využiteľné pre reálny život.“
Romana Miškovská vidí zmysel svojej práce práve v týchto malých krôčikoch:
Na čom skutočne stojí kvalita školy?
Obe zamestnankyne spojenej školy sa jednoznačne zhodujú v tom, že najdôležitejším pilierom každej školy sú ľudia. Technológie a interaktívne pomôcky sú užitočné, no bez ľudského prístupu nič neznamenajú.
- Kvalifikovaný a stabilný personál: Dobré meno školy tvoria učitelia, asistenti a celý podporný tím.
- Bezpečné a podnetné prostredie: Priestor a materiálno-technické zabezpečenie musia priamo vyhovovať špecifickým potrebám detí.
- Spokojnosť rodiny: Ukazovateľom kvality v špeciálnom školstve je spokojný klient a rodič, rovnako ako široký priestor pre voľnočasové, športové, kultúrne či hudobné aktivity.
„Podstatná je komunita a to, aby sa tu dieťa cítilo dobre,“ dopĺňa Jarmila Valentovičová.
Výzvy dnešného školstva: Byrokracia, strata dôvery a chýbajúce podmienky
Napriek obrovskej vnútornej motivácii a radosti z malých krôčikov, ktoré deti robia, naráža špeciálne školstvo na vážne systémové problémy. Obe zamestnankyne spojenej školy otvorene pomenúvajú, čo ich v dnešnej praxi najviac zaťažuje.
Extrémna administratívna záťaž
Učiteľ dnes už zďaleka iba neučí. „Učiteľ musí byť zdravotník, ekonóm a úradník v jednom. Popri tom všetkom musíte stíhať učiť, tvoriť a vyrábať si pomôcky,“ hovorí Jarmila Valentovičová. Dodáva, že hoci sa budujú podporné tímy, procesy sú pomalé a chýbajú financie.
Narušený vzťah medzi rodinou a školou
Romana Miškovská vníma negatívny posun v celospoločenskom vnímaní profesie učiteľa: „Želala by som si, aby škola a rodina opäť hrali v jednom tíme. Mám pocit, že dnes chcú rodiny smerovať školu a nie naopak. Zmenila by som dôveru rodičov voči učiteľom a celému systému.“
Pedagogičky pripomínajú, že učiteľ trávi s dieťaťom 5 až 6 hodín denne a dôkladne ho pozná. Jeho špeciálnopedagogická diagnostika by preto mala byť rešpektovaným odrazovým mostíkom pre lekárov a ďalších odborníkov, nie spochybňovaným dokumentom.
Napriek náročnosti práce a chýbajúcej systémovej podpore ich po takmer štyroch dekádach v školstve neopúšťa energia. Romana Miškovská v tom má jasno:
„Nikdy som nemala pocit, že hendikepovaného človeka treba ľutovať. Vždy som tam videla potenciál. Táto práca nie je len o tom, že dávame, ale obrovské množstvo energie dostávame od detí naspäť.“
Príklad Spojenej školy v Pezinku ukazuje, aké dôležité je pri diskusii o reformách a hodnotení škôl vnímať rozmanitosť vzdelávacieho systému.
Pomôžte nám pomenovať, čo robí školu kvalitnou
Cieľom národného projektu EduRadar je vytvoriť nový systém hodnotenia kvality škôl na Slovensku. Nemá priniesť iba ďalší spôsob porovnávania škôl, ale komplexnejší pohľad na ich kvalitu a zmysluplnú spätnú väzbu, ktorú môžu školy využiť pri vlastnom rozvoji. Výsledná podoba systému pritom nemá vzniknúť iba ako odborný dokument. Do diskusie o tom, čo robí školu kvalitnou a podľa čoho by sme to mali posudzovať, sa môže zapojiť aj odborná a široká verejnosť.
Čo robí školu kvalitnou podľa vás?
Zapojte sa do našej ankety a navrhnite kritériá, ktoré by podľa vás mali byť súčasťou nového systému hodnotenia kvality škôl. Vaše odpovede budú jedným z podkladov pri jeho tvorbe. Pretože ešte predtým, než začneme školy hodnotiť, potrebujeme si položiť tú najzákladnejšiu otázku: Čo vlastne od kvalitnej školy očakávame?