Vzdelávaniu mladých ľudí sa venuje viac ako dve desaťročia. V roku 2025 získala od Bratislavského samosprávneho kraja ocenenie ako výnimočná učiteľka. Mária Mydlová vyučuje ekonomické predmety, občiansku a etickú výchovu na strednej škole, vyskúšala si desaťročné riadenie školy a absolvovala rozvojové programy ako Komenského inštitút, IRPU či Diamantová cena DofE. V rozhovore pre projekt EduRadar prezradila, prečo sa z riaditeľskej stoličky vrátila za katedru a prečo je porovnávanie škôl podľa tabuliek často skreslené.
Pred rokmi úspešne pracovala v oblasti účtovníctva, jedného dňa však prišiel zlom. „Zamyslela som sa, či toto chcem robiť do konca života. Vyšlo mi z toho učiteľstvo. Odvtedy ma táto práca teší, baví a dáva mi hlboký zmysel,“ spomína na svoje začiatky Mária Mydlová.
Počas svojej pedagogickej praxe si na desať rokov odskočila aj do manažérskej funkcie – stala sa riaditeľkou školy. Hoci išlo o obohacujúcu skúsenosť, jej srdce ju ťahalo späť k študentom.
„Do riaditeľovania som išla s jasnou predstavou, ako zlepším procesy. Realita bola náročnejšia. Bojovala som s neustále sa meniacou legislatívou, byrokraciou a nedostatkom možností delegovať úlohy, kvôli čomu mi občas unikali priority. S radosťou som sa vrátila k učeniu. Kontakt so študentmi je nenahraditeľný a momentálne si ho vyslovene užívam.“
Mladí ľudia potrebujú vidieť zmysel
Ako vyštudovaná ekonómka učí najmä odborné predmety. Vďaka Komenského inštitútu však na škole pred desiatimi rokmi zaviedla aj inovatívny predmet Osobnosť žiaka. Reakcie študentov boli okamžité a pozitívne. Dnešná generácia mladých ľudí totiž uvažuje inak.
„Mladí ľudia sa dnes oveľa viac zamýšľajú nad tým, na čo im daný predmet bude a ako ho v živote využijú. Ak v ňom nevidia zmysel, nemajú dôvod sa ho učiť,“ vysvetľuje učiteľka.
Podľa nej je preto kľúčové pretransformovať aj maturitné otázky z odborných predmetov tak, aby neodrážali len mechanický výkon a vedomosti, ale reálny prínos pre život.
Napriek kritickým hlasom na adresu dnešnej mládeže zostáva Mária Mydlová veľkou optimistkou: „Žiaci sú v princípe skvelí. Niekedy len potrebujú čas a odstup. Mnohí si až po skončení strednej školy uvedomia, čo všetko vďaka štúdiu získali, ako sa osobnostne posunuli a aké skúsenosti si odniesli.“
Program DofE učí študentov samostatnosti
Mária Mydlová bola zapojená aj do Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu (DofE).
Na škole našla pre tento projekt nadšené kolegyne a spoločne ho spustili.
„Väčšinu školského života ciele mladému človeku diktuje niekto iný. V DofE si ich od 14 do 26 rokov stanovuje sám. Učiteľ je tu len v úlohe sprievodcu, nevytvára žiadny tlak,“ opisuje fungovanie projektu. Študenti si vyberajú ciele v troch oblastiach – šport, talent a dobrovoľníctvo. Najväčšou motiváciou je však záverečná expedícia. „Prežiť noc v lese je pre mnohých úplný top. Často idú do prírody takto sami prvýkrát v živote a je to pre nich obrovská škola samostatnosti.“
Dajú sa školy spravodlivo porovnávať?
V rámci iného projektu zameraného na zvyšovanie kvality vzdelávania absolvovala Mária Mydlová krátke hodnotiace návštevy na partnerských školách v Košiciach a v Šuranoch. Táto skúsenosť jej potvrdila, aké náročné a často nespravodlivé je porovnávať školy medzi sebou.
„Sme trojica škôl s rovnakým zameraním, no každá funguje v úplne inom kontexte. Košice reprezentujú veľký región, majú inú mentalitu detí, iné možnosti a bilingválne štúdium. Šurany sú zasa malá, komunitná škola s dvesto deťmi, kde klímu výrazne podmieňuje samotné mesto. Mnohé inšpirácie a procesy sú jednoducho neprenosné.“
Podľa držiteľky ocenenia BSK to platí aj pre inšpirácie zo zahraničia, napríklad z Fínska. Nemôžeme len tak vytrhnúť model z kontextu bez ohľadu na našu históriu, kultúru či spoločenský status učiteľa.
Budúcnosť hodnotenia je meranie osobného posunu
Aká je teda správna cesta k hodnoteniu kvality? Mária Mydlová má jasný názor, ktorý rezonuje aj s hlavnými myšlienkami moderného vzdelávania:
Uznáva, že zmerať veci ako školská klíma alebo inklúzia je nesmierne náročné, no práve v tom vidí zmysel. Obzvlášť dnes, kedy pribúda detí s rôznymi ťažkosťami a kľúčovú rolu na školách začínajú zohrávať podporné tímy.
Pri snahe nájsť spoločenskú dohodu o tom, čo robí školu kvalitnou, dáva Mária Mydlová do popredia tri hlavné piliere:
- Sledovanie individuálneho posunu žiaka a miera bezpečia, ktorú v škole pociťuje. Keď sa deti cítia bezpečne, odbúrava sa množstvo problémov.
- Podpora učiteľov a školských podporných tímov. Inklúzia a deti s rôznymi potrebami sú čoraz pálčivejšia téma. Podporný tím (psychológovia, špeciálni a sociálni pedagógovia) dáva obrovskú oporu žiakom aj učiteľom.
- Komunikácia s rodičmi. Rodičia často netušia, akým nástrahám a témam dnešné deti čelia. Naša sociálna pedagogička robí vzdelávania o závislostiach pre učiteľov aj rodičov. Deti budú mať v týchto témach vždy náskok, no je dôležité, aby medzera medzi nami nebola priepastná.
Podpora kvality vzdelávania a hľadanie ciest, ako stredné školy pripravujú študentov na prax, sú kľúčovými témami, ktorým sa venujeme aj na portáli EduRadar.
Pomôžte nám pomenovať, čo robí školu kvalitnou
Cieľom národného projektu EduRadar je vytvoriť nový systém hodnotenia kvality škôl na Slovensku. Nemá priniesť iba ďalší spôsob porovnávania škôl, ale komplexnejší pohľad na ich kvalitu a zmysluplnú spätnú väzbu, ktorú môžu školy využiť pri vlastnom rozvoji. Výsledná podoba systému pritom nemá vzniknúť iba ako odborný dokument. Do diskusie o tom, čo robí školu kvalitnou a podľa čoho by sme to mali posudzovať, sa môže zapojiť aj odborná a široká verejnosť.
Čo robí školu kvalitnou podľa vás?
Zapojte sa do našej ankety a navrhnite kritériá, ktoré by podľa vás mali byť súčasťou nového systému hodnotenia kvality škôl. Vaše odpovede budú jedným z podkladov pri jeho tvorbe. Pretože ešte predtým, než začneme školy hodnotiť, potrebujeme si položiť tú najzákladnejšiu otázku: Čo vlastne od kvalitnej školy očakávame?