Na podlahe školskej chodby sa zrazu objaví svetlo. Postupne sa rozžiaria farby, obrázky, písmenká a čísla. Žiaci nesedia v laviciach, ale skáču, hýbu sa, objavujú a učia sa zároveň.
Takto vyzerá moderné vzdelávanie v praxi na Základnej škole Pri kríži v Bratislave. O tom, prečo tradičná tabuľa a krieda dnešným deťom nestačia, ako sa do vyučovania zavádza nové kurikulum a prečo by sa kvalita školstva mala merať inak než len testami, sme sa rozprávali s učiteľkami prvého stupňa Ingrid Jančiarovou a Jaroslavou Pamulovou.
Tabuľa a krieda už nestačia: Deti v digitálnej dobe potrebujú akciu
Žijeme v 21. storočí a deti vyrastajú s tabletmi či smartfónmi v rukách. Zaujať ich klasickým výkladom za katedrou je čoraz náročnejšie.
„Moderné edukačné pomôcky sú určite veľmi potrebné. Chceme, aby boli deti aktívne, objavovali, zapájali sa, a nie aby len sedeli v laviciach,“ vysvetľuje Ingrid Jančiarová, autorka viacerých obľúbených učebníc a didaktických pomôcok.
Na škole preto využívajú napríklad interaktívnu podlahu, na ktorej si učiteľky môžu vybrať konkrétny ročník, predmet, kvíz alebo hru. Pomôcka sa výborne osvedčila nielen počas vyučovania, ale aj poobede v školskom klube detí.
Získať takéto vybavenie však vyžaduje iniciatívu. Školám často chýbajú financie, a preto využívajú grantové výzvy, projekty či spoluprácu s radou rodičov. Zároveň však platí, že šikovný pedagóg dokáže zázraky aj s jednoduchými pomôckami. Učiteľka Jančiarová využíva napríklad vrchnáčiky z plastových fliaš či kocky z doskových hier, z ktorých vyrába číselné pásiky. Dôležité je podnety neustále striedať a obmieňať.
Nové kurikulum v praxi: Učiť pre život, nie pre memorovanie
Na škole aktívne pracujú na zavádzaní nového kurikula, ktoré zastrešuje učiteľka prvého stupňa Jaroslava Pamulová. Zmena spôsobu výučby si vyžadovala tímovú prácu celého pedagogického zboru, tvorbu nových učebných osnov a spoločné školenia.
„Snažíme sa o rozvoj mäkkých zručností, aby škola nebola o memorovaní. Dávame preto priestor deťom a dbáme na to, aby sa učili do života. Robíme projekty, využívame interaktívne tabule aj podlahu, chodíme von a na exkurzie, aby si deti vedomosti overili priamo v praxi,“ približuje Jaroslava Pamulová.
Dôležitým prvkom nového prístupu je práca v skupinách a rozvoj kritického myslenia. Deti sa učia spolupracovať v tímoch, pričom zloženie skupín sa pravidelne mení, aby si každý vyskúšal rôzne úlohy a naučil sa komunikovať s každým spolužiakom.
Bezpečná a podnetná klíma školy ako základ úspechu
V rámci národného projektu EduRadar sa dlhodobo venujeme tomu, ako prostredie a atmosféra v škole ovplyvňujú samotný vzdelávací proces. Správne nastavená školská klíma nie je len o vzťahoch, ale aj o prostredí, v ktorom sa deti dennodenne pohybujú.
„Klíma v triede a škole je veľmi dôležitá. Aby sa dieťa v škole dobre cítilo, potrebuje mať upravené aj jej prostredie. Je to o tom, či je škola vymaľovaná, či má potrebné pomôcky a či sú učitelia spokojní a usmiati. To všetko sa odzrkadľuje na vzdelávacom procese,“ zdôrazňuje Jančiarová.
Aktivita žiaka a jeho chuť učiť sa idú ruka v ruke s tým, či sa v triede cíti bezpečne a prijatý.
Osobný prístup a dobrá atmosféra sa prenášajú aj do samotnej výučby. Ingrid Jančiarová je spoluautorkou učebníc matematiky pre prvý stupeň a autorkou Pravopisného semaforu. Pri svojej tvorbe i výučbe sa snaží o spájanie predmetov – napríklad prepojením matematických prvkov do hodín slovenčiny. Rovnako dôležitou súčasťou jej práce je rozvoj metakognície a sebahodnotenia žiakov.
Podstatná je reflexia na konci hodiny. Žiak si sám zhodnotí svoju prácu a premyslí si, ako sa mu darilo. Moderné vzdelávanie nie je o pasívnom prijímaní faktov, ale o objavovaní vlastného potenciálu.
Ako merať kvalitu školy? Najdôležitejší je spokojný a kriticky mysliaci žiak
Otázka, ako objektívne hodnotiť kvalitu škôl, patrí ku kľúčovým témam moderného školstva. Podľa Ingrid Jančiarovej by sa kvalita nemala posudzovať len na základe nárazových hospitácií a kontrol.
„Kvalita školy by sa určite nemala hodnotiť len počas inšpekcií, ale mali by ju hodnotiť samotní pedagógovia, žiaci a rodičia. Najdôležitejší je spokojný žiak, ktorý dokáže samostatne a kriticky myslieť, tvoriť a fungovať v bežnom živote. Škola by mala pripraviť žiaka na život v 21. storočí.“
Jaroslava Pamulová k tomu dopĺňa, že rozhodujúci je celkový posun dieťaťa a život školy ako celku:
„Nie je to len o tom, čo ukážu testy a aké majú deti vedomosti, ale najmä o tom, ako deti postupujú, ako sa zlepšili a či škola napreduje. Dôležité je, či učitelia majú techniku, ako používajú nové kurikulum, či robia zážitkové učenie a aká je spätná väzba od rodičov a okolia. Kvalitu školy vidno aj v detailoch – v zapájaní sa do projektov, zbere papiera, výzdobe či celkovej atmosfére.“
Inšpekcia by podľa Ingrid Jančiarovej nemala fungovať ako „strašiak“, ktorý vystresuje učiteľa aj žiakov a naruší prirodzenú atmosféru v triede. Namiesto toho by mala stavať na rozhovoroch s pedagógmi a žiakmi a hľadať cesty k reálnemu zlepšeniu.
Pomôžte nám pomenovať, čo robí školu kvalitnou
Cieľom národného projektu EduRadar je vytvoriť nový systém hodnotenia kvality škôl na Slovensku. Nemá priniesť iba ďalší spôsob porovnávania škôl, ale komplexnejší pohľad na ich kvalitu a zmysluplnú spätnú väzbu, ktorú môžu školy využiť pri vlastnom rozvoji. Výsledná podoba systému pritom nemá vzniknúť iba ako odborný dokument. Do diskusie o tom, čo robí školu kvalitnou a podľa čoho by sme to mali posudzovať, sa môže zapojiť aj odborná a široká verejnosť.
Čo robí školu kvalitnou podľa vás?
Zapojte sa do našej ankety a navrhnite kritériá, ktoré by podľa vás mali byť súčasťou nového systému hodnotenia kvality škôl. Vaše odpovede budú jedným z podkladov pri jeho tvorbe. Pretože ešte predtým, než začneme školy hodnotiť, potrebujeme si položiť tú najzákladnejšiu otázku: Čo vlastne od kvalitnej školy očakávame?