Zahraničné analýzy
Zahraničné analýzy približujú, ako sa hodnotí kvalita škôl v desiatich európskych krajinách. Vychádzajú z legislatívy, oficiálnych dokumentov, výročných a inšpekčných správ, ale aj z informácií získaných priamo od inšpekčných autorít jednotlivých krajín. Ponúkajú tak pohľad nielen na to, ako sú systémy nastavené, ale aj na to, ako fungujú v praxi.
Do výberu boli zaradené krajiny, ktoré sú súčasťou medzinárodnej siete SICI (Standing International Conference of Inspectorates). Pri ich porovnávaní sa zohľadňovali výsledky žiakov v medzinárodných meraniach PISA, TIMSS a PIRLS, ale aj spôsob hodnotenia škôl – napríklad využívanie autoevalvácie, frekvencia inšpekcií či verejná dostupnosť hodnotiacich kritérií.
Hlavné zistenia z Českej republiky, Švédska, Fínska, Holandska a ďalších krajín prepája dokument Komparatívna analýza – syntéza. Ukazuje, čo majú jednotlivé krajiny spoločné, v čom sa ich prístupy líšia, aké trendy sa v hodnotení kvality škôl presadzujú a v čom môžu byť inšpiráciou pre Slovensko.

Európske krajiny pristupujú k organizácii externého hodnotenia tromi základnými spôsobmi:
• Silne centralizované modely (napr. Bulharsko, Portugalsko): Hodnotenie je pevne v rukách štátu a plní najmä kontrolnú a regulačnú funkciu. Vzťahy sú hierarchické a školy predovšetkým plnia centrálne požiadavky.
• Hybridné modely (napr. Česká republika, Holandsko, Írsko, Malta, Švédsko): Kombinujú kontrolu s rozvojovou podporou. Štát si drží riadiacu úlohu, no prenáša zodpovednosť aj na školy a zriaďovateľov. Externé hodnotenie úzko nadväzuje na interné procesy školy.
• Decentralizované modely (napr. Fínsko, Rakúsko, Škótsko): Stoja na vysokej miere autonómie škôl, profesijnej dôvere a silnej autoevalvácii. Inšpekcia má primárne podporný charakter. Vo Fínsku napríklad klasická školská inšpekcia úplne absentuje a systém funguje na báze národnej evalvácie.

Švédsko
Švédsky systém hodnotenia kvality škôl je postavený na kombinácii autonómie škôl, sebahodnotenia a externého dohľadu. Štát určuje ciele, no školám ponecháva pomerne veľkú voľnosť v tom, ako ich dosiahnu. Väčšia sloboda však znamená aj väčšiu zodpovednosť za sledovanie a zlepšovanie vlastnej kvality.
Zaujímavým prvkom je rizikovo orientovaná inšpekcia. Kontroly sa neplánujú iba podľa pevného harmonogramu. Dostupné dáta pomáhajú identifikovať školy a oblasti, kde je vyššie riziko problémov. Inšpekcia tak môže venovať väčšiu pozornosť tam, kde je skutočne potrebná.
Dôležitú úlohu pritom zohrávajú dáta a pravidelné sebahodnotenie školy. Hodnotenie nie je chápané ako jednorazová kontrola, ale ako priebežný proces: škola pomenúva problémy, hľadá ich príčiny, prijíma opatrenia a následne sleduje, či priniesli zlepšenie.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Najmä cielenejšie plánovanie inšpekcií na základe dát, väčší dôraz na sebahodnotenie a hľadanie rovnováhy medzi autonómiou školy, jej zodpovednosťou a externou kontrolou. Švédsky model ukazuje, že hodnotenie nemusí byť len kontrolou zvonka, ale môže byť nástrojom, ktorý škole pomáha priebežne sa zlepšovať.
Česká republika
Český systém prepája externé hodnotenie Českej školskej inšpekcie s vlastným hodnotením školy. Ich spoločným východiskom je model „Kvalitná škola“, ktorý vytvára spoločný rámec pre posudzovanie kvality vzdelávania. Kvalita školy sa pritom neposudzuje iba podľa výsledkov žiakov, ale v šiestich oblastiach – od vízie a riadenia školy cez kvalitu pedagogického zboru a výučby až po podporu žiakov a rovnosť príležitostí.
Výraznou súčasťou českého modelu je autoevalvácia a dátová podpora škôl. Prostredníctvom systému InspIS DATA majú školy k dispozícii dotazníky a ďalšie nástroje na vlastné hodnotenie, ktoré sa venujú aj školskej klíme, postojom žiakov, rizikovému správaniu či duševnej pohode. Cieľom tak nie je iba kontrolovať dodržiavanie pravidiel, ale získavať informácie využiteľné na ďalší rozvoj školy.
Dôležitá je aj transparentnosť a prepojenie hodnotenia s konkrétnymi zlepšeniami. Inšpekčné správy sú verejné, pomenúvajú silné a slabé stránky školy, sledujú jej vývoj od predchádzajúcej inšpekcie a prinášajú odporúčania na ďalší rozvoj. Ak sa zistia nedostatky, škola stanoví konkrétne opatrenia, termíny ich realizácie aj spôsob, akým overí ich účinnosť.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Predovšetkým spoločný rámec kvality využívaný školami aj inšpekciou, prepájanie externého a vlastného hodnotenia, digitálne nástroje na autoevalváciu a väčší dôraz na to, aby výsledkom hodnotenia nebolo iba konštatovanie stavu, ale konkrétny impulz pre ďalší rozvoj školy.


RAKÚSKO
Rakúsky model stavia na jednotnom systéme manažmentu kvality QMS, ktorý sa uplatňuje vo všetkých typoch škôl. Jeho základom je spoločný rámec kvality v piatich oblastiach – od vedenia a riadenia školy cez učenie a vyučovanie až po partnerstvá, výsledky a dopady vzdelávania. Hodnotenie tak nie je samostatnou kontrolnou aktivitou, ale súčasťou širšieho procesu plánovania a rozvoja školy.
Dôležitým prvkom je prepojenie dát, sebahodnotenia a konkrétnych rozvojových cieľov. Školy pripravujú vlastné rozvojové plány, využívajú internú evaluáciu a spätnú väzbu a ich vedenie pravidelne diskutuje so školským dohľadom o výsledkoch a ďalších cieľoch. Externá evaluácia prináša nezávislý pohľad na kvalitu školy prostredníctvom dát, dokumentov, dotazníkov, rozhovorov aj pozorovania vyučovania.
Zaujímavá je aj meniaca sa úloha školskej inšpekcie. Tá nevystupuje iba ako kontrolór, ale podieľa sa aj na podpore systematického rozvoja škôl. Ak sa identifikujú problémy, nasledujú konkrétne opatrenia, časový plán a následné monitorovanie. Hodnotenie sa tak stáva súčasťou cyklu: zistenie stavu – stanovenie cieľov – opatrenia – vyhodnotenie – ďalší rozvoj.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Predovšetkým spoločný rámec kvality pre celý systém, prepájanie interného a externého hodnotenia a využívanie jeho výsledkov pri stanovovaní konkrétnych cieľov školy. Rakúsky príklad ukazuje posun od inšpekcie chápanej najmä ako kontrola k systému, v ktorom sú hodnotenie, dáta, podpora a rozvoj školy súčasťou jedného procesu.
HOLANDSKO
Holandský vzdelávací systém patrí medzi najviac decentralizované v Európe a školám poskytuje vysokú mieru autonómie. Školy majú značnú slobodu pri organizácii vyučovania aj výbere pedagogických prístupov, zatiaľ čo štát stanovuje základné štandardy a dohliada na ich napĺňanie. S vysokou mierou slobody však prichádza aj zodpovednosť – za kvalitu nesie primárnu zodpovednosť samotná škola a jej zriaďovateľ.
Charakteristickým prvkom je rizikovo orientovaný a dátovo podložený dohľad. Inšpekcia využíva výsledky žiakov, údaje o fungovaní škôl, ich vlastné hodnotenie a ďalšie zdroje na identifikáciu možných problémov. Väčšiu pozornosť tak môže venovať školám, pri ktorých dáta naznačujú zvýšené riziko nedostatočnej kvality. Hodnotenie zároveň nie je izolovanou kontrolou, ale súčasťou širšieho cyklu riadenia kvality.
Holandský model je zaujímavý aj rozsiahlou dátovou infraštruktúrou a transparentnosťou. Dáta neslúžia iba na hodnotenie jednotlivých škôl, ale aj na identifikáciu trendov a problémov celého vzdelávacieho systému, sledovanie vzdelávacích dráh žiakov či uplatnenia absolventov. Výsledky sa následne využívajú pri podpore škôl, strategickom plánovaní aj tvorbe vzdelávacej politiky.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Predovšetkým chápanie školy nie ako pasívneho objektu kontroly, ale ako nositeľa zodpovednosti za vlastnú kvalitu. Inšpiratívne je tiež prepájanie autoevaluácie s externým hodnotením, systematické využívanie dát, diferencovanie dohľadu podľa rizika a sledovanie toho, či prijaté opatrenia skutočne priniesli zlepšenie.


ŠKÓTSKO
Škótsky systém hodnotenia kvality škôl stojí na silnej kultúre sebahodnotenia, profesionálnej dôvere a spoločnej zodpovednosti za rozvoj školy. Kľúčovým nástrojom je národný rámec How Good Is Our School?, ktorý školám pomáha systematicky premýšľať nad kvalitou vlastnej práce. Sebahodnotenie tu nie je iba administratívnou povinnosťou, ale prirodzenou súčasťou fungovania školy a východiskom jej ďalšieho rozvoja.
Výrazným prvkom je prepojenie sebahodnotenia s externou inšpekciou. Obe formy hodnotenia pracujú so spoločným rámcom kvality a externé hodnotenie tak nadväzuje na reflexiu samotnej školy. Dôraz sa kladie aj na kombinovanie rôznych zdrojov – dát, pozorovaní, rozhovorov či názorov jednotlivých aktérov školy, aby hodnotenie nevychádzalo iba z jedného ukazovateľa.
Dôležitou súčasťou hodnotenia je hlas žiakov a širšie chápanie výsledkov vzdelávania. Systém nesleduje iba výsledky, ale aj kvalitu učenia a vyučovania, vedenie školy, rovnosť, inklúziu, wellbeing či pokrok žiakov. Súvisí to aj s filozofiou Curriculum for Excellence, podľa ktorej má vzdelávanie rozvíjať úspešných žiakov, sebavedomých jednotlivcov, zodpovedných občanov a aktívnych členov spoločnosti.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Predovšetkým spoločný a zrozumiteľný rámec kvality, ktorý nevyužíva iba inšpekcia, ale aj samotné školy. Škótsky príklad ukazuje potenciál systému, v ktorom sa sebahodnotenie, externé hodnotenie, dáta, hlas žiakov a plánovanie ďalšieho rozvoja prepájajú do jedného procesu zlepšovania školy.
PORTUGALSKO
Portugalský systém je postavený na kombinácii externého hodnotenia a systematickej autoevaluácie školy. Cieľom nie je iba overovať výsledky či dodržiavanie pravidiel, ale identifikovať silné stránky školy, pomenovať oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a premieňať získané zistenia na konkrétne opatrenia. Hodnotenie sa tak stáva súčasťou kontinuálneho procesu rozvoja školy.
Výrazným prvkom portugalského modelu je zapájanie celej školskej komunity. Pri externom hodnotení sa využívajú dotazníky pre žiakov, rodičov, učiteľov aj nepedagogických zamestnancov, ktoré dopĺňa analýza dokumentov a štatistických údajov, rozhovory či pozorovanie vyučovania. Kvalita školy sa preto neposudzuje iba prostredníctvom výsledkov žiakov, ale z viacerých perspektív a na základe rôznych druhov dôkazov.
Dôležitý je tiež vzťah medzi hodnotením a následným zlepšovaním školy. Externá evaluácia má podporovať schopnosť škôl reflektovať vlastné fungovanie, rozvíjať kvalitnejšie procesy autoevaluácie a vytvárať opatrenia reagujúce na identifikované problémy. Portugalský systém zároveň sleduje, či procesy sebahodnotenia skutočne vedú k zmenám a či sa do nich zapája širšia školská komunita.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Predovšetkým dôsledné prepájanie externého hodnotenia s vlastným hodnotením školy, využívanie viacerých zdrojov dôkazov a zapojenie žiakov, rodičov a zamestnancov školy. Portugalský príklad ukazuje, že hodnotenie kvality môže fungovať ako spoločný proces reflexie, pomenovania problémov a plánovania konkrétnych krokov na zlepšenie školy.


BULHARSKO
Bulharsko v posledných rokoch buduje nový systém hodnotenia kvality vzdelávania, ktorý oddeľuje kontrolu dodržiavania predpisov od hodnotenia samotnej kvality školy.
Základom je kombinácia externého hodnotenia a sebahodnotenia školy. Pri sebahodnotení si školy určujú vlastné postupy a kritériá, pomocou ktorých sledujú kvalitu vzdelávania, zatiaľ čo externá inšpekcia pracuje s jednotnými kritériami a indikátormi. Oba pohľady sa majú navzájom dopĺňať a postupne posilňovať schopnosť škôl pracovať s dátami, identifikovať slabé stránky a prijímať opatrenia na zlepšenie. Pozornosť sa venuje kvalite vyučovania, riadeniu školy, inkluzívnemu vzdelávaniu, spolupráci pedagogického zboru či prevencii predčasného ukončenia školskej dochádzky. Dôležitá je aj autonómia školy a jej schopnosť plánovať, realizovať a vyhodnocovať vlastné vzdelávacie politiky.
Bulharský príklad však ukazuje, že nový systém hodnotenia ešte automaticky nevytvára kultúru kvality. Výzvou zostáva najmä schopnosť škôl zmysluplne sa hodnotiť – zbierať a interpretovať údaje, zapájať učiteľov, žiakov a rodičov a premieňať zistenia na konkrétne zmeny.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Bulharská skúsenosť ukazuje význam oddelenia kontroly od hodnotenia kvality, ale zároveň upozorňuje, že nestačí iba vytvoriť kritériá a indikátory. Rovnako dôležité je budovať schopnosť škôl rozumieť vlastným dátam, reflektovať svoju prácu a využívať hodnotenie na ďalší rozvoj.
MALTSKÁ REPUBLIKA
Aj maltský systém hodnotenia kvality škôl je založený na prepojení externého hodnotenia so systematickým sebahodnotením školy. Zodpovednosť za kvalitu tak nezostáva iba na externých autoritách – samotné školy majú priebežne hodnotiť svoju prácu, pomenovať silné a slabé stránky a na základe zistení plánovať ďalší rozvoj.
Zaujímavým prvkom je chápanie externého hodnotiteľa ako „kritického priateľa“ školy. Jeho úlohou nie je iba odhaliť nedostatky a kontrolovať dodržiavanie štandardov, ale poskytnúť škole nezávislú spätnú väzbu a podporiť jej zlepšovanie. Hodnotenie pritom vychádza z viacerých zdrojov – dokumentácie, pozorovania vyučovania, rozhovorov, dát aj názorov školskej komunity.
Pozornosť sa venuje nielen výsledkom vzdelávania, ale aj kvalite vyučovania a učenia, vedeniu školy, inklúzii, podpore žiakov a celkovému prostrediu školy. Dôležitý je aj hlas žiakov a rodičov, vďaka čomu hodnotenie zachytáva fungovanie školy z viacerých perspektív. Zistenia následne vstupujú do plánovania jej ďalšieho rozvoja.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Najmä vzťah medzi školou a externým hodnotiteľom založený nielen na kontrole, ale aj na odbornej spätnej väzbe a spoločnom záujme o zlepšenie kvality. Maltský príklad zároveň ukazuje význam sebahodnotenia ako prirodzenej súčasti riadenia školy a zapájania žiakov, rodičov a ďalších aktérov do hodnotenia toho, ako škola skutočne funguje.


ÍRSKO
Írsky systém hodnotenia kvality prechádza výrazným posunom smerom k častejšiemu, cielenejšiemu a komplexnejšiemu hodnoteniu. Nový prístup kombinuje pravidelné návštevy škôl s rizikovo orientovaným hodnotením – intenzita a typ inšpekcie sa tak môžu meniť podľa dostupných dát a identifikovaných problémov. Ambíciou je každoročne rôznymi formami hodnotenia pokryť približne štvrtinu základných a až dve tretiny stredných škôl.
Výraznou novinkou je posilnenie wellbeingu ako samostatnej oblasti kvality školy. Od roku 2025 sa zavádza osobitný model hodnotenia Promotion of Wellbeing in Schools Evaluation, ktorý sleduje bezpečnosť prostredia, psychickú a sociálnu pohodu žiakov, kvalitu vzťahov, pocit spolupatričnosti či podporu duševného zdravia. Súbežne sa realizuje päťročný národný plán proti šikane Cineáltas so 61 konkrétnymi opatreniami.
Silným prvkom írskeho modelu je aj hlas žiakov – „student voice“. Inšpektori so žiakmi komunikujú, využívajú dotazníky a zisťujú ich skúsenosti s vyučovaním, podporou, vzťahmi či školskou klímou. Sledujú tiež, či škola názory žiakov využíva pri zlepšovaní svojho fungovania. Do hodnotenia sa zapájajú aj rodičia a širšia školská komunita.
Írsko pritom nevytvára rebríčky škôl ani jednu výslednú známku. Verejné inšpekčné správy pomenúvajú silné stránky a prinášajú konkrétne odporúčania na zlepšenie. Od roku 2025 zároveň inšpektorát prechádza k pravidelnému každoročnému reportovaniu, ktoré umožňuje rýchlejšie zachytiť trendy a problémy celého vzdelávacieho systému.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Najmä širšie chápanie toho, čo znamená „kvalitná škola“. Írsko popri výsledkoch a kvalite vyučovania systematicky sleduje wellbeing, hlas žiakov, inklúziu, vzťahy s rodičmi a komunitou aj schopnosť školy hodnotiť samu seba. Zaujímavé je tiež prepájanie pravidelného dohľadu s reakciou na konkrétne riziká a využívanie zistení na priebežné sledovanie kvality celého vzdelávacieho systému.
FÍnSKO
Fínsky model sa zásadne odlišuje od tradičných inšpekčných modelov. Jednotlivé školy nie sú pravidelne kontrolované inšpektormi, nedostávajú výslednú známku a nevytvárajú sa z nich rebríčky. Systém namiesto toho stojí na vysokej miere dôvery, autonómii škôl a zriaďovateľov a ich zákonnej zodpovednosti za hodnotenie a rozvoj vlastnej kvality.
Kľúčovým mechanizmom je preto autoevaluácia. Štát školám nepredpisuje jednu povinnú metodiku sebahodnotenia – školy a zriaďovatelia si môžu zvoliť postupy zodpovedajúce ich potrebám. Autoevaluácia má fungovať ako cyklus: škola identifikuje priority, zbiera údaje, spoločne ich interpretuje a na základe zistení plánuje ďalšie opatrenia. Zaujímavou novinkou je digitálny systém Valssi, ktorý poskytuje národné nástroje na systematické hodnotenie kvality v predškolskom vzdelávaní.
Externé hodnotenie zabezpečuje Fínske centrum pre hodnotenie vzdelávania FINEEC, ale jeho cieľom spravidla nie je rozhodnúť, či je konkrétna škola „dobrá“ alebo „zlá“. Realizuje tematické, systémové a výberové hodnotenia, prostredníctvom ktorých zisťuje ako funguje vzdelávací systém ako celok, kde vznikajú rozdiely a či sa napĺňa princíp rovnosti vo vzdelávaní. Výsledky žiakov pritom prepája s kontextovými údajmi od žiakov, učiteľov a riaditeľov, aby bolo možné pochopiť nielen aké výsledky systém dosahuje, ale aj prečo.
Radikálne odlišný je aj spôsob práce so zisteniami. Po externom hodnotení automaticky nenasledujú sankcie ani povinné nápravné opatrenia. Výsledky a odporúčania sa vracajú školám a zriaďovateľom ako podklad pre ich vlastnú autoevaluáciu, rozhodovanie a plánovanie ďalšieho rozvoja. Hodnotenie je tak postavené na princípe učenia sa systému, nie na kontrole jednotlivých škôl.
Čo môže byť inšpiratívne pre Slovensko? Fínsko kladie možno najradikálnejšiu otázku zo všetkých analyzovaných krajín: potrebujeme na zabezpečenie kvality školy nevyhnutne pravidelne kontrolovať? Fínsky model ukazuje alternatívu založenú na profesionálnej zodpovednosti, kvalitnej autoevaluácii, dôvere a dátach. Namiesto vytvárania tlaku na porovnávanie jednotlivých škôl sa externé hodnotenie sústreďuje predovšetkým na odhaľovanie problémov a nerovností celého vzdelávacieho systému.


Máte otázku alebo záujem o spoluprácu?
FROM THE BLOG
Latest News
-

Hlavná školská inšpektorka: Chcem, aby sa cieľom stalo dieťa
Zobraziť viac: Hlavná školská inšpektorka: Chcem, aby sa cieľom stalo dieťaV rozhovore pri príležitosti začiatku nového školského roka hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská vysvetľuje, podľa čoho by sme mali posudzovať kvalitu školy a akú úlohu v tomto procese zohráva Štátna školská inšpekcia. Zdôrazňuje význam kvalitného vzdelávania, bezpečného…
-

Učiteľská osobnosť Slovenska Martin Štubňa: Sledujme reálny progres detí
Zobraziť viac: Učiteľská osobnosť Slovenska Martin Štubňa: Sledujme reálny progres detíLaureát ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska 2025 Martin Štubňa hovorí o tom, podľa čoho by sme mali posudzovať kvalitu školy. Za dôležitejšie než úspechy žiakov v súťažiach považuje ich reálny progres, wellbeing a schopnosť školy pracovať s rozdielnymi potrebami…
-

Komparatívna analýza európskych vzdelávacích systémov
Zobraziť viac: Komparatívna analýza európskych vzdelávacích systémovŠtátna školská inšpekcia v spolupráci s odborníkmi z praxe spracovala v rámci Národného projektu EduRadar komparatívnu analýzu systémov hodnotenia kvality vo vybraných európskych krajinách a vzdelávacích systémoch: Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Holandsko, Írsko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Švédsko a…
